Ako sme zadefinovaní v legislatíve...

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vymedzuje v § 2 písm. j) a q) dieťa, resp. žiaka s nadaním ako dieťa (žiaka) so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby musia byť diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie (§ 2 písm. j). Podľa § 103 ods. 1 sa výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním uskutočňuje v školách so zameraním na rozvoj :

a) intelektového nadania detí a žiakov

1. všeobecného intelektového nadania,

2. špecifického intelektového nadania,

b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c) športového nadania detí alebo žiakov.

Školský vzdelávací program je určený pre školy podľa § 103 ods. 1 písm. a) bod

1. školského zákona, konkrétne pre školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním na úrovni ISCED 1. Na tejto úrovni môžu žiaci s nadaním získať pomocou modifikovaných 4 edukačných metód, ktoré zodpovedajú ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, detailnejšie poznatky a hlbšie porozumenie vzťahom medzi nimi. Kľúčové kompetencie, ktoré si majú osvojiť, sú však tie isté, aké si osvojujú ostatní žiaci. Princípy štátneho vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú teda totožné s tými, ktoré možno nájsť v Štátnom vzdelávacom programe pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike. Rozdiel je v tom, že vo výchovno-vzdelávacom procese treba zohľadňovať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nadaných žiakov. Im sa musia prispôsobiť formy, metódy a techniky pedagogickej práce. Zohľadňujú sa odborné poznatky o špecifikách a odlišnostiach vývinu nadaných detí, a to tak vo výkonovej oblasti, ako i v oblasti osobnostnej, emocionálnej a sociálnej. Ide nielen o akceleráciu, ale aj možné disproporcie, asynchróniu, disharmóniu a heterogénnosť vývinu intelektovo nadaných žiakov, ktoré pre nich bývajú charakteristické.

Vzhľadom na uvedené vývinové osobitosti treba v práci s intelektovo nadanými žiakmi aplikovať psychologické prístupy, ktoré zohľadňujú celé spektrum ich charakteristických prejavov a niekedy aj protichodných osobnostných vlastností. Patria k nim komunikatívnosť, sociabilita, adaptabilita, senzitivita, afektivita, individualizmus, anxiozita,imaginácia, ambicióznosť, perfekcionizmus, nekonformnosť, hyperaktivita a ďalšie. Preto treba so žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním pracovať aj psychologicky a výchovne, adekvátne formovať ich osobnosť. Prístupy pedagógov musia byť vysoko individualizované a zohľadňovať špecifiká a potreby každého jedného nadaného žiaka.

Ciele primárneho vzdelávania žiakov so všeobecným intelektovým nadaním

Všeobecným cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so všeobecným intelektovým nadaním je napomáhať harmonický rozvoj ich osobnosti tak, aby sa naučili čo najefektívnejšie zhodnocovať svoje nadanie, pracovať samostatne, tvorivo a so záujmom a aby sa optimálne adaptovali na prostredie rôznorodého sociálneho kontextu. Program primárneho vzdelávania (na 1. stupni základnej školy) nadväzuje na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Má zabezpečiť hladký prechod z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie prostredníctvom stimulovania prirodzenej poznávacej zvedavosti a aktivity detí. Vychádza z doterajších skúseností žiakov, ich vedomosti a záujmy rozvíja v súlade s ich individuálnymi možnosťami tak, aby sa dosiahol pevný základ pre ich budúci akademický a sociálny úspech. Prvý stupeň základnej školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním považujeme za otvárací stupeň, na ktorom sa overuje, zisťuje a potvrdzuje úroveň ich nadania, výkonového potenciálu, ale aj osobnostných dispozícií. Pre intelektovo nadané deti v tomto veku je dôležitá programová možnosť získať bohaté skúsenosti a zážitky vlastnými aktivitami prostredníctvom hry a riadeného učenia, a to tak samostatného, ako v skupine rovesníkov. Osobitne významné je rozvíjanie schopnosti vyjadrovať sa prostredníctvom slov, ale aj pohybov, piesní a obrazov, a tak rozširovať základ pre rozvoj gramotnosti. Dôležitá je priateľská a ústretová klíma, ktorá podnecuje žiakov k spontánnemu a tvorivému poznávaniu, konaniu, dorozumievaniu sa, uplatňovaniu vzájomného ohľadu, uznania a úcty a tiež k hodnoteniu a sebahodnoteniu. To má funkciu vnútornej motivačnej sebakorekcie, akceptácie názoru pedagóga, ako i tréningu stanovovania si cieľov a kontroly ich plnenia. Vzdelávanie na prvom stupni je organizované tematicky s prirodzeným začlenením integratívnych prvkov, čím sa vytvára základ pre nižšie sekundárne vzdelávanie, ktoré už uplatňuje špecifickejší predmetovo-disciplinárny prístup.

Keďže vývin nadania je prísne individuálny, primárneho vzdelávania podľa programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sa môžu zúčastňovať žiaci od prvého, ale aj od ktoréhokoľvek vyššieho ročníka – podľa toho, kedy sa ich mimoriadne nadanie prejaví. Žiaci, ktorých nadanie sa nebude rozvíjať podľa očakávaní a pre ich individuálny rozvoj sa ukáže vhodnejší bežný vzdelávací program, môžu byť po odbornom pedagogicko-psychologickom posúdení kedykoľvek v priebehu školskej dochádzky preradení do bežnej triedz. Preto je program školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním dostatočne pružný a založený predovšetkým na obohacovaní a rozširovaní učiva, nie na akcelerácii.

Súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu musí byť aj regulácia a eliminácia prípadných problémových prejavov osobnosti nadaného dieťaťa, ako aj korekcia prípadného zdravotného či sociálneho znevýhodnenia, ktoré sa môžu vyskytnúť súbežne s nadaním. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí majú aj iné druhy špeciálnych výchovnovzdelávacích potrieb, postupujú podľa individuálne ho vzdelávacieho programu, ktorý tieto ich potreby zohľadňuje.

Konkrétnym cieľom primárneho vzdelávania je postupné rozvíjanie nasledovných kľúčových kompetencií: sociálno-komunikačné spôsobilosti, matematické a prírodovedné myslenie, gramotnosť v oblasti informačno-komunikačných technológií, spôsobilosť učiť sa (a naučiť sa učiť sa efektívne), riešiť problémy, ďalej osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, ako aj spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa jej prostriedkami. Tento výber vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových kompetencií, ktorý bol rozpracovaný s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah,organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimoškolskej činnosti.

Čiastkové ciele vzdelávania zameraného na rozvoj opísaných kompetencií sú tieto:

- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vyhľadávania informácií, riadeného skúmania kultúrneho a prírodného prostredia i experimentovania tak, aby sa rozvíjala ich schopnosť učiť sa, ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,

- podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov osvojovať si poznatky, ale aj kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom porovnávania a triedenia faktov, samostatného odvodzovania pravidiel zo známych faktov a aktívneho riešenia problémov,

- umožniť žiakom spoznávať vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti poznávať seba samého, vytvárať si správny sebaobraz, sebahodnotenie a primerané sebavedomie,

- podporovať rozvoj pozitívnych vôľových vlastností, vytrvalosti, dôslednosti, systematickosti a cieľavedomosti a optimalizovať možný perfekcionizmus žiakov,

- umožniť žiakom osvojené spôsobilosti využívať vo vlastnej aktívnej činnosti, tvorbe a prezentácii jej výsledkov,

- vyvážene rozvíjať spôsobilosti žiakov dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť, vyberať, rozhodovať a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie, podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä spôsobilosti otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať svoju sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.